Dánsko

AndreasAgro, dániai munka, külföldi munka, munkalehetőség Dániában, mezőgazdasági munka, állás Dánia, munka Dániában, dániai munka magyaroknak

 

Dánske kráľovstvo je nezávislý štát v Severnej Európe. Spojené s pevninou susedí s Nemeckom, more ho oddeľuje od Nórska a Švédska. Aj keď sa nenachádza na Škandinávskom polostrove, vďaka spoločnej kultúre, histórii a podobnému jazyku sa radí medzi škandinávske krajiny. Medzi nimi je Dánsko najmenšie a najjužnejšie. Dánsko sa nachádza medzi Baltským a Severným morom. Skladá sa z polostrova Jutland a ďalších vyše 400 ostrovov (z toho 76 je obývaných). Ostrovy Zéland a Fyn sú najväčšie.

Vzdialené ostrovy Grónsko (najväčší ostrov na svete) a Faerské ostrovy (pod vlastnou samosprávou) tiež patria pod Dánske kráľovstvo. Od roku 1849 je Dánsko konštitučnou monarchiou. Od 1949 je členom NATO a od 1973 členom Európskej Únie.

Rozvinuté trhové hospodárstvo a rozsiahly sociálny systém v Dánsku sa spomína ako príklad tzv. Škandinávskeho modelu. Dánsko patrí ku krajinám s najvyššou rovnosťou príjmov, a vo viacerých prieskumoch bolo vyhlásené za najšťastnejšiu krajinu na svete – na základe ukazovateľov zdravotníctva, vzdelania a sociálnej starostlivosti. Časopis Forbes radí Dánsko medzi krajiny s najlepším podnikateľským prostredím, a World Piece Index zase krajinu vyhodnotil ako druhú najpokojnejšiu na svete. Podľa Transparency International sa Dánsko spolu so Švédskom a Novým Zélandom radí na špičku rebríčka najmenej skorumpovaných štátov na svete.

 

Údaje o Dánsku

Rozloha: 43 000 km2 (okrem Grónska a Faerských ostrovov)

Počet obyvateľov: 5 707 000

Hustota: 132 osôb/km2

Podnebie: Charakteristické chladnejším a vlhkým severským oceánskym vzduchom. Priemerná teplota v zime okolo nula stupňov, v lete okolo osemnásť. Dánsko je zohrievané Golfským prúdom.

Časové pásmo: Stredoeurópske

Mena: Dánska koruna (DKK)

Jazyk: Dánsky, registrované menšinové jazyky Grónsky, Faerský a Nemecký

Regióny: Hlavné mesto, Zéland, Severný Jutland, Stredný Jutland, Južné Dánsko (+ autonómne oblasti Grónsko a Faerské ostrovy)

Prírodné zdroje: ropa, zemný plyn, ryby, soľ, kameň

 

Dánske poľnohospodárstvo

Dánsko nemalo, v porovnaní so svojimi susedmi, dostatok surovín ani energetických zdrojov na to, aby udržalo krok v ťažkom priemysle. Na druhú stranu má z nordických krajín tie najlepšie podmienky pre poľnohospodárstvo. Počas poľnohospodárskej krízy v susedných krajinách sa Dánsku podarilo nahromadiť dostatok kapitálu na veľké investície v tejto oblasti. Je to zreteľné z vysokej mechanizácie a automatizácie v živočíšnej aj rastlinnej výrobe (napr. 90% všetkých kráv v Dánsku je dojených mechanicky).

Základom ich úspechu je vedecky prepracovaný systém rotácie plodín na poliach. Dánsko je rovinatá krajina, kde obrábajú skoro všetky voľné plochy. Vyše polovica polí je vyhradená na produkciu obilnín, zhruba 20% sa využíva na pestovanie repy a zemiakov.

Severné more využívajú na rozsiahly rybolov. Populárny je chov hovädzieho dobytka a s ním spojená produkcia kvalitných mliečnych výrobkov. Odpad z mliečnej produkcie sa spracováva ako krmivo pre ošípané. Chov ošípaných je v Dánsku veľmi významný, krajina je známa ako najväčší producent bravčového na svete. Vajíčka a mäso z hydiny sú taktiež populárnym exportným artiklom.

 

Prostredie

Poľnohospodársky sa v Dánsku obrába 2,658 milióna hektárov pôdy. Z geografického hľadiska má Dánsko optimálne podmienky na poľnohospodárstvo – vhodnú klímu a dostatočné množstvo rovnomerných zrážok. Najväčší rozsah malo poľnohospodárstvo v Dánsku v roku 1930, kedy sa obrábalo 3,270 miliónov hektárov pôdy.

Pokles poľnohospodárskych plôch je zapríčinený zmenami životného štýlu, rozvojom miest a zásadnými zmenami v spôsoboch produkcie. V prvej polovici dvadsiateho storočia bolo v krajine okolo 200 000 fariem s priemernou veľkosťou 16 hektárov. So zmenami v ekonomike po skončení druhej svetovej vojny sa znižoval počet fariem. Počet najviac klesal v šesťdesiatych rokoch, a prakticky sa zastavil okolo roku 2003. V súčasnosti je v Dánsku zhruba 48 000 fariem o priemernej veľkosti 56 hektárov. Pokles počtu fariem najviac ovplyvnil rodinné farmy, v súčasnosti je ich len zhruba 20 000 – necelá polovica  zo všetkých fariem.

Zároveň sa ale zmenili aj metódy používané na farmách. Farmy sa čoraz viac špecializujú len na jeden typ produkcie a znížila sa variácia odrôd a chovaných druhov, ale zvýšil sa celkový počet chovaných zvierat. Od roku 1995 rastie aj počet organických fariem. V roku 2003 ich bolo v Dánsku 3500, teda 7% z celkového počtu fariem v krajine. Organické farmy v tom roku pokrývali 150 000 hektárov pôdy.

 

Zamestnanosť

V Dánsku poľnohospodárstvo priamo a nepriamo zamestnáva 200 000 ľudí. Asi 8% populácie pracuje v poľnohospodárstve. Až 91% dánskych fariem je v súkromných rukách, zvyšok patrí veľkým firmám, štátu a neziskovým organizáciám. Väčšina fariem je rodinného typu a približne každá tretia farma zamestnáva jedného alebo viacerých pomocníkov na plný úväzok.

 

Produkcia

Za rok Dánsko vyprodukuje 170 miliónov jednotiek rastlinnej výroby (ekvivalent výživovej hodnoty 17 milión ton obilia), z toho 60% sú rôzne obilniny. Odhadom 75% rastlinnej produkcie sa využíva na kŕmenie zvierat – najmä kráv a ošípaných.

Dánske dojnice ročne vyprodukujú približne 4.5 milióna ton mlieka. Dánsky chov ošípaných je na úrovni 12 miliónov svíň, hydiny je takmer 20 miliónov kusov ročne.

Kövess minket!